Selfless

Good morning New York! (medzi moje doteraz tajné úchylné sny patrí zahlásenie tejto frázy ráno do éteru) Niekoho dobre platí, niekoho zneužíva, niekto je na nej fyzicky aj psychicky závislý a niekoho dokonca okráda. Hudba! Je už od pradávna súčasťou našich životov. Jej zárodok/zrod si neviem až tak dobre predstaviť. Bolo to búchanie kameňmi do rytmu, alebo dovtipné skákanie na mieste? Aj vietor či voda tvoria symfónie. To však nie je téma tohto článku. To čo počúvam ja, je zákonite to najlepšie a najkrajšie! - stretli ste sa niekedy s takýmto názorom? Že sa pýtam... samozrejme , že stretli. Človek ktorý vypotí takúto prachsprostú vetu, nemá vkus, nemá hudobné vlohy, nemá pochopenie pre hudbu. Znalosť hudby a znalosť všetkých jej variacii patrí podľa mojho neskromného názoru k inteligencii a nadradenosti jedinca . Niečo ako znalosť vína, umenia (áno, aj klasika aj moderna) alebo napríkad znalosť politiky (to nie je nevyhnutné, ale vedzte , že v hovnách dokáže plávať len ozaj dobrý plavec). Preto si myslím, že v každom štýle hudby sa dá nájsť niečo očarujúce. Niekoho jedno očarí viac iného menej. To však neznamená , že je to menejcenné. Mám dobrého kamaráta , ktorého si pamatám ako "metláka"-pokiaľ ma číta aj veková kategória nad 40, čo je veľmi nepravdepodobné, metlák je človek počúvajúci hudobný štýl nazývaný Metal, ktorý sa postupom času prepracoval aj k inej hudbe, pričom metal ostal ako základ jeho playlistu. Teraz mám pocit , že vie oceniť naozaj každú snahu o akýkoľvek typ hudby, a neodsúva ho len z princípu. Moj hudobný timeline (fejsbručik ma toto slovo naučil) začal rádiom. Pop som mal každodenne v ušiach. Odrhovačky , ktoré sú schopné zarobiť majiteľom poriadny balík aj keď sú niekedy menej kvalitné. No a čo, aj pop má niečo do seba. Je to uvoľnujúce , nenáročné, jednoduché a hlavne melodické. Veď také veci máme radi (pripomeniem fenomén týchto dní - Babovřesky. Ďalšiou mutáciou hudby, ktorá mnou preletela je rock. Skor ten alternatívny ako hard rock či punk rock. Vtedy som mal v hlave takú jemnulinkú rebéliu a chuť sa pri každom tracku vybúriť. Aj táto fáza ma prešla, až kým som sa nedopracoval k momentálnemu stavu. Holdujem Rapu, alebo Hip-hopu ak chcete. Holdujem mu už pár rokov, a holdujem hlavne slovenske a českej scéne, pretože angličtinu a španielčinu v rape nepovažujem za dostatočne melodickú a kreatívnu. Viem, že ja sám som "hustil" do mojho brata , keď počúval rapové básničky. Vyrástol som. Momentálne ma tento štýl hudby napĺňa najviac. Vidím v ňom viac ako drsné rozprávanie do hudby. Vidím v ňom zmysel. A to je predsa niečo, čo nám hudba má prinášať nie? Nevylučujem, a dokonca som o tom v podstate presvedčený, že sa moj vkus ešte niekoľkokrát obmení. Inklinujem aj k technu, ku klasike alebo k reggae. Keď na hudbonú hladinú modernej doby vyplával dubstep alebo DnB, mierne som nimi pohŕdal. Teraz si to viem vypočuť a aj sa v tom pekne usadiť. Je to len o tom , či tomu ktorému štýlu dovolím si ma získať. Na záver taká malá diktovačka toho , čo treba na slovenskej rapovej scéne počúvať (viem, že popieram to , čo som práve hore napísal, ale rada a vždy zíde :) ) : Moja Reč, Strapo, GramoRokkaz, Kali, Majk Spirit/Suvereno (obaja positive rap) a z českej Ektor, Rest a Jay Diesel :) Príjemnú zábavu a nezabudnite hudbu ceniť vždy a všade :) Váš dopomotavaný Peterson